Jozef Lehotay (Počátky a historie ČS HPLC)

Jozef Lehotay se narodil 9.11. 1943 v Brezne. Je absolventem Chemické fakulty Slovenské technické univerzity v Bratislavě, oboru Analytická chemie. V roku 1973 získal po skončení doktorandského studia titul „CSc“ na Prírodovedeckej fakulte, Univerzity Komenského v Bratislave. V roce 1988 se habilitoval a v roce 1999 se stává profesorem na Chemickotechnologické fakultě STU, Bratislava. V současné době působí na Katedře analytické chemie, Fakulty chemické a potravinářské technologie, STU a na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zabývá se kapalinovou chromatografií a v poslední době zejména analytickým a termodynamickým studiem separace opticky aktivních látek, ultrastopovou analýzou a vývojem nových sorpčních materiálů na bázi imprintovaných polymerů. V těchto oborech publikoval přes 225 vědeckých publikací. Působil také v zahraničí na State University of Amsterdam (1976) a na University of Liege (1997). Je autorem knihy Separačné metódy v analytickej chémii (STU 2009). Jeho práce byla mimo jiné oceněna Stříbrnou a Zlatou medailí Zväzu slovenských vedecko‐technických spoločností za významné výsledky v oblasti vědy a techniky.

VZPOMIENKY

Som rodákom z Brezna, kde sme bývali 1 rok. Potom sme sa presťahovali do Senca a potom krátky čas sme bývali v Hornej Strede a od roku 1959 v Piešťanoch. V Piešťanoch som chodil na gymnázium a tam som aj maturoval. Výber štúdia na Chemickej fakulte (CHF) v Bratislave hodne ovplyvnil môj otec, ktorý bol profesorom chémie na gymnáziu. Pôvodne som chcel študovať medicínu, ale pretože som nebol robotnícky káder, tak možnosti výberu školy boli limitované. Veľmi ma ale bavila aj chémia a preto som sa prihlásil na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Prijímacie pohovory boli v marci roku 1960. V tom čase som ešte nebol po maturitách, takže som bol prijatý podmienečne.

Predsedom prijímacej komisie bol známy biochemik, profesor Nemec a ten jednoznačne odporučil moje prijatie. Tak som sa dostal na chemickú fakultu. Najviac ma zaujala analytická chémia, zdala sa mi univerzálna a bolo možno pracovať v rôznych odboroch ‐ kontrola potravín, farmácia atď. To bol aj dôvod, prečo som si analytickú chémiu vybral ako špecializáciu pre ďalšie štúdium po 3. ročníku.

3.augusta 1960 nám začínal trimester, vedenie fakulty uprednostňovalo, aby sa študenti najprv zoznámili aj s prácou robotníkov, takže na tri a pol mesiaca sme museli absolvovať prax v chemických podnikov, aby sme spoznali život robotníckej triedy. Ja som nastúpil do Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave. Tam som nezarábal zle – mesačne som dostával 750 korún československých. To keď sa porovná s platom asistenta, ktorý som dostával neskôr a bol 960 Kčs, je zrejmé, že ako 17 ročný študent som mal porovnateľný plat s vysokoškolsky vzdelaným odborníkom. Do práce sme chodili od pondelka do piatka, v sobotu sme chodili na prednášky.

Tato kniha vznikla za vzájemné spolupráce České společnosti pro hmotnostní spektrometrii, české pobočky firmy Thermo Fisher Scientific a firmy Pragolab. Vydání bylo realizováno za sponzorského přispění firem Thermo Fisher Scientific a Pragolab.

ČSHS: Česká společnost pro hmotnostní spektrometrii, česká pobočka firmy Thermo Fisher Scientific, firma Pragolab.

Moja diplomová práca bola zameraná na analýzu materskej kašičky plynovou chromatografiou. Vedúcim práce bol doc. Ing. Mojmír Traiter, CSc. Analyzovali sme mastné kyseliny. Pozornosť bola venovaná hlavne 2‐hydroxydecénovej kyseline a jej ketoforme nakoľko rovnováha medzi keto‐formou a hydroxy‐formou ovplyvňovala správanie včelích matiek a následne chovanie danej včelej populácie (rozdvojenie roja a podobne). Doc. Ing. Mojmír Traiter, CSc. prišiel na fakultu zo Slovakofarmy Hlohovec, robil ašpirantúru na SAV z oblasti papierovej chromatografie a potom pracoval v oblasti plynovej chromatografie (naša práca bola založená na predseparácii papierovou chromatografiou a následnej analýze extrahovaných látok zo škvŕn plynovou chromatografiou). V roku 1965 som končil štúdium na Chemickej fakulte STU.

Na katedru analytickej chémie CHF STU som sa dostal viac‐menej náhodou. Mal som už miesto na Ústave polymérov SAV ako interný ašpirant. Vtedajší vedúci katedry doc. Ing. Otakar Liška, CSc. vybavil miesto na katedre a keďže som zo skupiny analytikov mal najlepší prospech, tak vedúci katedry sa rozhodol ma prijať. Potom som začal ašpirantské štúdium na katedre analytickej chémie. Na katedru nastúpili v tomto čase viacerí čerství absolventi. Bol to profesor Mocák (v roku 1962), ktorý sa venoval predovšetkým elektrochémii a v roku 1964 Ing. Daria Šrötterová, ktorá sa zaoberala chromatografickými metódami.

Hneď po nástupe do zamestnania (1965) som musel absolvovať ročnú vojenskú službu a medzi tým sa zmenili pomery na katedre. Na katedru bol v tom čase prijatý Ing. Ján Krupčík, špecialista z oblasti plynovej chromatografie a keďže v tejto oblasti pracoval už niekoľko rokov po vzájomnej dohode som sa začal venovať kvapalinovej chromatografii. V tom čase sa tejto oblasti na katedre nikto nevenoval.

Externú ašpirantúru som začal hneď po návrate z vojenskej služby v roku 1967. Školiteľom bol doc. Ing. M. Traiter, CSc. Dizertačná práca bola zameraná na ionexovú chromatografiu a predovšetkým na Donanové rovnováhy a separáciu organických kyselín metódou ionového vylučovania (na katexoch v H+ cykle). Prakticky „na kolene“ som si vyrobil vodivostný detektor, nakoľko ako mobilná fáza sa mohla použiť destilovaná voda. Na separáciu organických kyselín vo vodnom prostredí bolo použitie vodivostného detektora veľmi výhodné. Oponentmi dizertačnej práce boli prof. J. Majer z Farmaceutickej fakulty UK a prof. S. Stankoviansky z Prírodovedeckej fakulty UK.

Hodne som spolupracoval a stále spolupracujem s Farmaceutickou fakultou (máme spoločných okolo 50 CC publikácií), najviac s prof. RNDr. J. Čižmárikom, PhD. Raz sme sedeli v reštaurácii pri pive a začal mi hovoriť aké majú látky, išlo o deriváty kyseliny fenylkarbámovej. A keďže k dispozícii boli aj homologické rady, ponúkalo to možnosť interakčných štúdií v kvapalinovej chromatografii. Pre veľký počet týchto derivátov boli zistené ich anestetické aktivity, čo sa mohlo využiť pri korelačných štúdiách s chromatografickými parametrami, kde biologický materiál bol modelovaný stacionárnou fázou (hlavne chemicky viazané fázy typu C18 a fenyl), čím sa mohlo zistiť do akej mieri je rozhodujúca penetrácia daného anestetika k aktívnemu centru a čo najviac ovplyvňuje túto penetráciu.

V čase po absolvování ašpirantského štúdia (1973) bola možnosť navštevovať aj medzinárodné sympózia v zahraničí nakoľko bola založená organizácia SEA (Scientific exchange agreement), hlavný koordiátor bol profesor Keulemans (z Eindhovenu, manžel paní profesorky Smolkovej), potom neskôr profesor Guiochon z École polytechnique Palaiseau vo Francúzsku. Boli k dispozícii finančné prostriedky, z ktorých bolo možné financovať zahraničné študijné pobyty a účasť na sympóziách vedecko‐výskumných pracovníkov zo socialistických štátov. Bolo to veľmi výhodné na získavanie zahraničných kontaktov, ktoré sa mohli využiť na spoluprácu. V roku 1976 som bol na polročnom študijnom pobyte univerzite u prof. Hansa Poppeho v Asterdame. Prof. Poppe mal špičkové vybavenie laboratórií – spolupracoval som na stanovení estrogén glukuronidov v biologických materiáloch. V spolupráci s pracovníkmi nemocnice v Amsterdame sme vyvíjali metódu na diagnostiku vývoja plodu behom tehotenstva na základe spektra prítomných estrogén glukuronidov. Separácia estrogén glukuronidov sa uskutočnila v ionexovej kolóne typu Aminex s fotometrickou detekciou pri 254 nm. Tam som sa naučil aj filozofiu prípravy chromatografických kolón, používali sme techniku balance density s vysoko výkonnými tlakovými čerpadlami, vtedy sa najviac používali čerpadlá s názvom Orlita, ktorými za niekoľko sekúnd bolo možné dosiahnuť tlak 1000 atm. Na študijnom pobyte som sa spoznal aj s dr. J. Kraakom, bol zástupca prof. Poppeho. Ten sa tiež zaoberal vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou. Študijný pobyt v Amsterdame som ukončil 30. júna 1967.

S prof. Poppem sme ostali dobrí priatelia, niekoľko krát navštívil Bratislavu, či už v rámci Letných škôl HPLC alebo konferencií, taktiež som niekoľko krát navštívil jeho pracovisko v Amsterdame.

Keď by som mal spomenúť osobnosti, ktoré ma najviac ovplyvnili, musím sa zmieniť aj o prof. G. Guiochonovi. S ním sme spolupracovali v oblasti separácie dithiokarbamátov rôznych kovov, čo sme spoločne publikovali v niekoľkých prácach. Ďalší bol prof. Kromen z univerzity v Liege, kde som bol aj na dvojmesačnom prednáškovom pobyte. Veľmi významnou osobnosťou bol profesor J. F. K. Huber z univerzity vo Viedni, ktorý bol jedným zo zakladateľov viacrozmerných separácií. Často chodil prednášať aj na Letné školy HPLC do Bratislavy, organizované predovšetkým na jeho podnet.

Ďalej by som spomenul aj dvojicu profesorov Suprinoviča a Sočevinského z Lublinu, ktorí sa zaoberali separačnými metódami. Prof. Suprinovič bol aj častým prednášateľom na Letných školách HPLC. Veľkým žiakom prof. Suprinoviča bol prof. Buszewski, ktorý sa potom osamostatnil a založil svoju skupinu na univerzite v Toruni.

Prof. Buszewski je v súčasnosti častým prednášateľom na Letných školách HPLC. Príjemnú spomienku mám na prof. Kyseleva z Moskvy, ktorý sa zúčastnil medzinárodného sympózia v Bratislave. Bol to predstaviteľ ešte starej ruskej školy a bol veľmi dobrý priateľ prof. Hubera. Rád si spomínam na návštevu Slovenského grobu, kde sa konali husacie hody, ktorých sme sa spoločne zúčastnili.

Veľmi významná spolupráca v oblasti chirálnej analytickej chémie je aj v súčasnosti s prof. Armstrongom z University of Texas, Arlington. Na základe tejto spolupráce sme publikovali viac ako 20 CC publikácií.

Dlhou tradíciou nášho pracoviska bola organizácia letných chromatografických škôl z HPLC s medzinárodnou účasťou. Prvá letná škola HPLC bola organizovaná v roku 1978 a v intervaloch 2 rokov sa organizuje dodnes s malými výnimkami. Cieľom tejto série škôl bolo informovať odbornú verejnosť o pokrokoch v analytických metódach hlavne v oblasti HPLC, ktorá sa stále vyvíja a stále je potrebné o týchto pokrokoch informovať mladších spolupracovníkov. Účasť na letných školách bola z hľadiska kapacity vysoká. Niekedy bol počet účastníkov až 60.

Mal som rad aj priateľov z Čiech. Hodne som sa stretával s prof. P. Janderom. S Pavlom sa poznáme od 1982 roka, kedy sa konalo medzinárodné chromatografické sympózium v Bratislave. Z Brna som sa poznal s prof. Krejčím (bol aj prednášateľ na LŠ HPLC) a s prof. P. Bočkom, ktorý často chodil aj k nám na katedru ‐ hodne spolupracoval s doc. Polonským v oblasti izotachoforézy. Kontakty s kolegami z katedry analytickej chémie v Olomouci hlavne s prof. J. Ševčíkom zabezpečovala spolupracovníčka, prof. E. Brandšteterová. Bolo to preto, že v Olomouci študovala. Paní prof. E. Brandšteterová pomáhala pri organizácii LŠ HPLC a tiež patrila medzi hlavných organizátorov série konferencií Chromatografické metódy a zdravie človeka, ktoré dávno predtým založila prof. Šaršúnová.

Pamätám sa na prvý kvapalinový chromatograf, ktorý bol zakúpený od firmy Packard Instruments, ktorú zastupoval vtedy Ing. J. Prüger s ktorým sme boli spolužiaci na CHTF. V tom čase (1977) som mal už určité skúsenosti s inštrumentáciou v kvapalinovej chromatografii z Amsterdamu. Veľkú zásluhu na získaní prístroja mal prof. Ing. J. Garaj, DrSc., vtedy vedúci Katedry analytickej chémie, ktorý zabezpečil finančné prostriedky. Kvapalinový chromatograf bol pomerne poruchový, čo bývalo vtedy bežným javom a veľmi často som strávil viac času na opravu ako na meranie. Po určitej dobe som dojednal s Ing. Prügerom, že namiesto ďalšieho servisu dodá ďalší kvapalinový chromatograf bez poplatku. Na tomto prístroji potom pracovala aj. Eva Brandšteterová.

Z hľadiska histórie prvé laboratórium z oblasti HPLC na Slovensku bolo založené na našej katedre pod mojim vedením, čo dokumentujú aj prvé publikácie. Je samozrejmé, že aj pred týmto časom sme sa zaoberali kvapalinovou chromatografiou, pripravovali sme silikagél z „vodného skla“, preosievali ho, aby sme získali definovanú veľkosť častíc a kolóny sme si napĺňali sami. Používali sme fotometrický detektor s jednou vlnovou dĺžkou (254 nm), prietoky sme zabezpečovali jednoduchými čerpadlami, tiež pomerne poruchovými.

Roky plynuli a my sme v priebehu doby riešili veľa analytických problémov. Zaujímavá bola napríklad separácia kovov vo forme dithiokarbamátov v silikagélovej kolóne metódou adsorpčnej chromatografie, čo sa využilo aj na stanovenie niektorých kovov v odpadových vodách. To bola v danej dobe zaujímavá alternatívna metóda k AAS. Prvý krát sme použili neuronové siete v oblasti korelačných štúdií medzi anestetickými vlastnosťami niektorých derivátov kyseliny fenylkarbámovej s ich chromatografickými parametrami. Snažili sme sa aj o spojenie on‐line HPLC‐NMR, ale problémy boli s citlivosťou NMR techniky (nutné bolo použiť vysokú koncentráciu analytu ‐ okolo 100 μg). Veľa času sme venovali separáciám optických izomérov liečiv. Chirálna analytika sa začala búrlivo vyvíjať po thalidomidovej afére. V Československu sa chirálnym separáciam v tej dobe venovala najme profesorka Smolková. Na tomto mieste by som rád pripomenul ešte raz spoluprácu s profesorom Armstrongom, ktorý v tom čase publikoval využitie makrocyklických antibiotík ako stacionárných chirálnych fáz. Ďalej sme sa venovali stopovej a ultrastopovej analýze v oblasti životného prostredia s využitím on line predkoncentrácie a derivatizácie.

V súčasnosti sa hlavne venujeme interakčným štúdiám pri chirálnych separáciách, kde často využívame termodynamiku a chemometriu. Zaoberáme sa aj vývojom polymérov s odtlačkami molekúl (imprinted polymers), kde hlavne skúmame ich selektivitu pri príprave vzoriek k analýze.

Súčasne pôsobím v Bratislave na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a aj v Trnave na Fakulte prírodných vied UCM.