AMFETAMÍNY A ICH ANALÝZA KAPILÁRNOU GC A GC-MS

Význam témy

S narastajúcim zneužívaním amfetamínov v spoločnosti a požiadavkami na rýchlu, citlivú a špecifickú identifikáciu v biologických a drogovo materiáloch vzniká potreba optimalizovaných analytických postupov. Kapilárna plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou poskytuje univerzálny a vysoko automatizovateľný prístup pre kvalitatívnu aj kvantitatívnu kontrolu stôp amfetamínov a súvisiacich nečistôt v komplexných zmesiach.

Ciele a prehľad článku

Cieľom referátu je zhrnúť historický vývoj používania amfetamínov, ich biologické a fyzikálno-chemické vlastnosti a uviesť prehľad postupov na analýzu amfetamínov kapilárnou GC (HRGC) a GC-MS v rôznych matriciach (droga, moč, krv, plazma, vlasy). Podrobne sú diskutované kroky prípravy vzorky, separácie, detekcie a kvantifikácie vrátane využitia derivatizácie a profilovania nečistôt.

Použitá metodika a instrumentace

• Príprava vzoriek: liquid–liquid extrakcia, solid-phase extraction, headspace, headspace/SPME.
• Derivatizácia: anhydrid kyseliny trifluóroctovej (TFA), pentafluórpropiónová (PFPA), heptafluórbutánová (HFBA), perfluóroktanoyl chlorid (PFOC), MTBSTFA a ďalšie.
• Injekcia: split aj splitless módy (split 10:1 až 50:1, splitless 0,5–1 min), injektor 170–280 °C.
• Separácia: WCOT kapilárne kolóny (12–30 m, ID 0,20–0,53 mm, film 0,17–4 µm) s nemodifikovanou fázou (100 % PDMS) alebo 95/5 % PDMS/phenyl.
• Nosič plynu: He alebo H₂, prietok 0,8–1,2 ml/min (He), H₂ s tlakom ~12 psi.
• Detekcia: EI-MS (SCAN, SIM), CI-MS, FID, NPD; MS podmienky 70 eV, prevodník 200–280 °C.
• Kalibrácia: externá krivka, vnútorný štandard (deuteriované amfetamíny), štandardný prídavok.

Hlavné výsledky a diskusia

Derivatizácia výrazne zlepšuje tvar píkov a citlivosť detekcie. Pre jednotlivé derivatizačné činidlá boli stanovené optimálne teploty a časy inkubácie. V biologických matriciach dosahujú limity detekcie jednotky ng/ml v moči, krvi i vo vlasoch. Vybrané kapilárne kolóny a režimy SIM umožňujú spoľahlivú identifikáciu a profilovanie syntetických nečistôt, čo prispieva k odhaleniu legálnych vs. nelegálnych syntéz.

Prínosy a praktické využitie metódy

• Vysoká špecificita a schopnosť automatizácie urýchľujú prácu kriminalistických a toxikologických laboratórií.
• Možnosť stanoviť stopy amfetamínov v širokom spektre vzoriek s vysokou presnosťou a opakovateľnosťou.
• Profilovanie nečistôt pomáha v kriminalistických vyšetrovaniach identifikovať spôsob výroby a pôvod látok.

Budúce trendy a možnosti využitia

• Rýchle a efektívne derivatizačné protokoly vrátane mikrovlnnej asistencie.
• Rozvoj mikroskopických techník extrakcie (SPME, SBSE) pre minimalizáciu rozpúšťadiel.
• Vysokorýchlostné GC a dvojkolónové systémy pre zrýchlenie analýz.
• Použitie HR-ToF-MS a QTOF pre komplexný screening neznámych látok a nečistôt.
• Integrované platformy s kapilárnou elektroforézou či LC-MS/MS ako doplnok GC-MS.

Záver

Kombinácia kapilárnej GC a GC-MS s vhodnou derivatizáciou, optimalizáciou chromatografických podmienok a selektívnou detekciou plne pokrýva potreby kriminalistických a toxikologických laboratórií. ďaľší vývoj spočíva v zrýchľovaní prípravy vzoriek, minimalizácii spotreby rozpúšťadiel a nasadzovaní pokročilých detekčných systémov pre ešte vyššiu citlivosť a špecifickosť stanovení.

Reference

• Hornbeck C.L., Czarny R.J.: J. Anal. Toxicol. 13, 207 (1989).
• Czarny R.J., Hornbeck C.L.: J. Anal. Toxicol. 13, 257 (1989).
• Thompson W.C., Dasgupta A.: Clin. Chem. 40, 1703 (1994).
• Kintz P. et al.: J. Chromatogr. B 670, 162 (1995).
• Jonsson J., Kronstrand R., Hatanpäá M.: J. Forensic Sci. 41, 148 (1996).
• Rothe M. et al.: Forensic Sci. Int. 97, 111 (1997).
• Chem. Listy 93, 554–562 (1999).